Ján Otčenášek

                    i.        Životopis a tvorba


          krédo „Jediná cesta pre človeka, národy, ľudstvo je humanistická cesta socializmu.“


          patril k oficiálnej literatúre -jeho diela neboli protiideologické, pretože nepísal o situácií po vojne (jeden budovateľský román: Plným krokom)


          hl tematika: okupácia, antifašizmus, rasistické problémy


          vstúpil do KSČ, ale neskôr mu bolo členstvo zrušené, nepatril k aktívnym členom, ktorý propagovali myšlienky ideológie


          pôsobil v rozhlase, písal pre deti, pracoval s filmom


          román Občan Brych: psychologický román intelektuála, ktorý analyzuje život v 40tych rokoch


          novela Rómeo, Júlie a tma, román Kulhavý Orfeus -voľné pokračovanie novely


          romány Když v máji pršelo, Pokušení Katarína

                  ii.        Rómeo, Júlie a tma


          „príbeh lásky, ktorej doba nepriala“


          obrazom dusnej atmosféry počas protektorátu a heydrichiády, obludnosti fašizmu a rasovej perzekúcie


          doba, súčasnosť: udávanie, transport Židov, vypálenie dediny Lidice, odlúčenie detí od rodičov na preškoľovanie, rozbité rodiny, neustále vyhlasovanie a čítanie zoznamov predvolaných, prenasldovanie, zatemňovanie okien, zákaz vychádzania


          dáva do kontrastu so stredovekom; kontrast medzi civilizačným pokrokom s myslením a praktikami ľudí nevzdelaných, zaslepených -akoby žijúcich v temnom stredoveku „Cosi zamotaného a zpackaného je v tomhle našem osvíceném století. Ghetto! Pokrok, technika a -středověk! Jak k tomu přídeme- Tohle je zvěřinec! I když vytápěný ústředním kúrením Tak jsem si představoval poslední hodiny lidstva -všude tma.“


          Praha; tesne po atentáte na Heydricha, keď sa sprísnilo prenasledovanie Židov


          Príbeh mladého Pavla, ktorý citlivo vníma situáciu v 40tych rokoch. Nevidí zmysel vo svojom živote, až kým nestretne Ester. Je Židovka -Peter sa rozhodne pomôcť jej. Ukryje ju v malej izbe, pri otcovej krajčírskej dielni. Postupne sa o nej dozvedá otec, jeden človek z dielne a jeden kolaborant. Medzi mladými ľuďmi vzniká láska. Pri jednej z razií, Ester v snahy zachrániť Pavla aby sa nedostal do problémov, keby ju našli), vybieha z domu a je zastrelená. Pavel ostáva žiť.


          „novodobé postavy shakespearovskej tragédie, ktorých láska sa končí tragicky nie pre nepriateľstvo rodín, ale pre temné, kruté ovzdušie fašistickej okupácie.“


          novela; celý dej lemovaný Pavlovými úvahami -dlhé úvahy


          krátke nedokončené vety; polopriama reč; retrospektívne rozprávanie príbehu

                 iii.       Vzťah k téze


          predloha Rómeo a Júlia symbolizujúca tragickú lásku


          dvojica, ktorá musela svoju lásku obhajovať pred rozumom nepochopiteľnými prekážkami


          svetlo a tma„Tma a svetlo sa vracajú viackrát ako ústredný motív vzájomne sa vylučujúcich javov. Symbolické svetlo, humanita, sloboda a láska sa neznáša s nocou protektorátskeho dňa.“


          tma -obdobie, v ktorom žijú, antisemitizmus, protektorát -podobné obdobiu stredoveku


          všetko čo potláča humanizmus a život; zatemnenie v izbe, kde je Ester ukrytá


          svetlo -jeden pre druhého navzájom, láska v ich dušiach; humanita, sloboda


          paradoxne prináša Ester smrť


          Pavol


          jeho pocity sú pocitmi Otčenáškovej generácie


          mladý maturant -má celý život pred sebou, ale nevidí v tom žiadny zmysel


          prežíva „útrapy z rozumu“ mladej protektorátskej mládeže, ktorá nechce prijať podmienku prispôsobenia a skrývanie vlastných názorov ako podmienku prežitia dočasnej okupácie „Rozum! Co s ním, když nemohu dýchat. Snáď to už ani nejsem já. Skončil bych to, ale snáď je k tomu třeba jakéhosi ohavného talentu, a ten ve mně asi není.“ Rozum sa mu zdá byť zbytočný, lebo hrôzy tej doby sa rozumom pochopiť nedajú


          je jedináčik, rodičia sú už starší, rozumie si s nimi a má ich rád, ale o niektorých veciach sa s nimi nedokáže porozprávať, pretože sa o neho veľmi boja


          vie, že nekoná racionálne, a preto sa otcovi nemôže zveriť s tým tajomstvom


          keď stretne Ester, jeho život nadobudne zmysel -chce jej pomôcť, zaľúbi sa do nej (chce si ju po vojne vziať), žije len pre ňu, všetko, čo robí je spojené s ňou


          z introverta sa mení na človeka, ktorý sa stará o iných „Bylo mu nejasně líto toho předoľlího Pavla, kterí ji ješte neznal…jak vlastně žil? Žil on vúbec?“


          jeho pohľad na vojnu sa mení, cíti jej dôsledky intenzívnejšie; pochopil, že žije v klietke, odkiaľ nebolo možné újsť, Nemci boli všade; najradšej by sám vzal granáty, išiel do ulíc a bojoval proti nim


          po smrti Ester ostáva žiť, práve ona mu zanechala túto „povinnosť“


          Ester


          mladá Židovka -fašisti zničili jej mladosť, a obrátili celý život hore nohami; mala krásne detstvo, boa úplne obyčajným dievčaťom, ktoré malo veľa kamarátov, ale potom „Já byla jen obyčejná holka, fracek, holky mi říkali Esto. Esto sem, Esto tam, pak jsem vyrostla a najednou jsem byla Židovka. Jako bych byla jiná. Proč najednou?“


          rodičov odviezli pravdepodobne do konc. tábora, brat ušiel -nemala nikoho; bývala s príbuznými, ale aj tých odviezli, ona sa rozhodla nenastúpiť do transportu „Já předse nejsem zvíře, které nacpou do vagónu a odvezou, kam oni chtejí…nikomu jsem nic neudelala.“ -ostala teda sama


          nehanbí sa za svoj pôvod, vie, že rodičia nič zlé neurobili


          nedokáže pochopiť absurdnosť fašistickej idey nadľudí


          Pavel je pre ňu jediným spojivom so svetom


          chce ho paradoxne chrániť, nechce aby kvôli nej zomrel; zaľúbi sa do neho


          nechala mu posolstvo žiť: „Mám tě tolik ráda…ale já už sem napatřím, nepatřím medzi lidi, a ty…ty musíš žít! Rozumíš Pavle?!“


          chcela odísť za rodičmi do Terezína, chcela odísť z izby, aby nechytili a nezabili Pavla -zastrelia ju


          tovariš Čepek


          tovariš v krajčírskej dielni Pavlovho otca


          už nemá taký strach ako Pavlov otec, často vyjadruje svoj názor na režim a vyzýva otca, aby sa už toľko nebál „Já nejsem žádný Jánošík, to mi hergot věř, ale jsou chvíle, kdy člověk musí ukázat, že je člověkem, má-li se ješte vúbec někdy podívat slušným lidem do očí.“


          vie o Ester, ale nikdy by ju neudal


          Reisek


          býva v dome, kde ma Pavlov otec dielňu


          kolaborant -človek, ktorý nemá problém nikoho udať, dokonca profituje z nešťastia iných; má dosť peňazí na tú dobu; často pil


          ľudia sa mu vyhýbali, báli sa ho -stúpenec fašistickej ideológie


          udal Ester


          keď Pavel spozná Ester, jeho život konečne dostáva zmysel, vďaka láske má opäť prečo žiť, a preto je ochotný urobiť pre ňu všetko, len aby ju nestratil, prestáva sa zaujímať o priateľov, i škola je mu ľahostajná „dobrovoľne sa zrieka“ života, ktorý nie je spojený s Ester; jeho záujem sa zúži už len na to, aby jej prepašoval jedlo (predáva svoj obľúbený sveter, buzolu…), či nejaké knihy -práve táto činnosť mu dáva zmysel


          Pavel si uvedomuje, že nekoná racionálne, a vie, aké nebezpečenstvo jemu, ale i iným, hrozí a spočiatku ani sám nevie, prečo sa do toho vrhá; na druhej strane vie, že fašizmus a jeho brutálnosť, ohavnosť sa nedá pochopiť rozumom -v mene lásky sa teda zrieka rozumu „Dýchat sám pro sebe je nesmysl.“


          V mene lásky, ktorú Ester k Pavlovi cíti sa radšej zrieka svojho života, aby tak zachránila jeho